Autor textu slovenskej hymny Janko Matúška sa narodil pred 200 rokmi

V nedeľu 10. januára uplynie od narodenia Janka Matúšku 200 rokov.

Janko Matúška sa narodil 10. januára 1821 v Dolnom Kubíne v rodine remeselníka. Jeho učiteľom v rodnom meste bol národne uvedomelý Leopold Bruck, ktorý patril k zakladateľom Matice slovenskej. Už v rannej mladosti v ňom tak vzbudil záujem o vlastenectvo.

V roku 1839 odišiel Matúška študovať do Bratislavy na Evanjelické lýceum. Stal sa aj poslucháčom Ústavu reči a literatúry československej a začal písať básne. Na lýceu v tom čase panovala tvorivá atmosféra. Mladí študenti sa vzdelávali pod vedením Juraja Palkoviča a Ľudovíta Štúra, ktorí ich nabádali, aby svoje diela už nepísali v bernolákovčine, ale v spisovnej slovenčine. Matúškove prvé dielo v spisovnej slovenčine bola báseň Pri uvítaní bratov (1843). Nasledovali veršované historické povesti (Pomsta, Klára Zachová, Hrdosť), balady na motívy ľudovej slovesnosti (Kozia skala, Púchovská skala), príležitostná kratšia lyrika, piesne a rečňovanky.

Keď v decembri 1843 zakázali Štúrovi pre jeho politické aktivity prednášať a nakoniec musel zo školy aj odísť, rozhodlo sa 22 študentov, medzi nimi aj Matúška, na protest opustiť bratislavské lýceum. Svoj smútok a hnev z tejto udalosti opísal v básni Nad Tatrou sa blýska, s pôvodným názvom Ponad Tatrou blýska, vznikla na Silvestra v roku 1843. Báseň napísal na nápev ľudovej piesne Kopala studničku, pozerala do nej. Burcujúce slová básne prvýkrát spievali Štúrovi študenti v čase protestného odchodu z Bratislavy do Levoče (5. a 6. marca 1844), kde sa malo formovať Mladoslovenské hnutie. Neskôr sa stala najobľúbenejšou piesňou štúrovskej mládeže.

Foto: TASR - Michal Svítok

V marci 1844 zložil Matúška v Tisovci kandidátske skúšky. V polovici roku 1844 sa vrátil na rodnú Oravu, kde až do roku 1848 pôsobil ako vychovávateľ v oravských rodinách. Jeho dramatická tvorba z tohto obdobia Siroty (1846) a prozaická tvorba, Zhoda liptovská (1848) však nedosiahla umeleckú úroveň jeho poézie.

V rokoch 1848-1849 Matúška organizoval slovenské národnooslobodzovacie hnutie. Od roku 1851 začal pracovať v štátnej službe. Bol správcom kancelárie súdu v Dolnom Kubíne, neskôr vykonával funkciu vládneho adjunkta v Trstenej. V roku 1851 sa oženil s meštiankou Žofiou Veselovskou z Námestova. Manželský zväzok však nebol harmonický. Mrzutosť z nenaplneného súkromného, ale i pracovného života, sklamanie z neúspechu revolúcie nepriaznivo vplývali na jeho psychiku. Podľa dobových svedectiev podľahol hazardu a začal navštevovať kasína. V roku 1875 Janka Matúšku predčasne penzionovali.

Bez finančných prostriedkov a na následky ťažkej choroby zomrel 11. januára 1877 vo svojom rodisku, na milovanej Orave. Na jeho hrobe v Dolnom Kubíne stojí: Svoji svojmu!