Autor textu slovenskej hymny Janko Matúška sa narodil pred 200 rokmi
10.01.2021
Dolný Kubín
Dolný
Kubín/Bratislava 10. januára (TASR) - Básnik a spisovateľ, autor textu
slovenskej hymny Janko Matúška patril k popredným príslušníkom generácie
štúrovcov. Prejavil sa ako nadaný básnik, najbližšie mal k poézii Janka
Kráľa, s ktorým ho spájalo aj celoživotné priateľstvo. Jeho literárne
dielo mu počas života nikdy nevyšlo v ucelenej podobe. Stalo sa tak až
pri príležitosti storočnice jeho narodenia v roku 1921. Súborné dielo s
názvom Janka Matúšku Sobrané spisy básnické vydala Matica slovenská.
V nedeľu 10. januára uplynie od narodenia Janka Matúšku 200 rokov.
Janko Matúška sa narodil 10. januára 1821 v Dolnom Kubíne v rodine
remeselníka. Jeho učiteľom v rodnom meste bol národne uvedomelý Leopold
Bruck, ktorý patril k zakladateľom Matice slovenskej. Už v rannej
mladosti v ňom tak vzbudil záujem o vlastenectvo.
V roku 1839 odišiel Matúška študovať do Bratislavy na Evanjelické
lýceum. Stal sa aj poslucháčom Ústavu reči a literatúry československej a
začal písať básne. Na lýceu v tom čase panovala tvorivá atmosféra.
Mladí študenti sa vzdelávali pod vedením Juraja Palkoviča a Ľudovíta
Štúra, ktorí ich nabádali, aby svoje diela už nepísali v bernolákovčine,
ale v spisovnej slovenčine. Matúškove prvé dielo v spisovnej slovenčine
bola báseň Pri uvítaní bratov (1843). Nasledovali veršované historické
povesti (Pomsta, Klára Zachová, Hrdosť), balady na motívy ľudovej
slovesnosti (Kozia skala, Púchovská skala), príležitostná kratšia
lyrika, piesne a rečňovanky.
Keď v decembri 1843 zakázali Štúrovi pre jeho politické aktivity
prednášať a nakoniec musel zo školy aj odísť, rozhodlo sa 22 študentov,
medzi nimi aj Matúška, na protest opustiť bratislavské lýceum. Svoj
smútok a hnev z tejto udalosti opísal v básni Nad Tatrou sa blýska, s
pôvodným názvom Ponad Tatrou blýska, vznikla na Silvestra v roku 1843.
Báseň napísal na nápev ľudovej piesne Kopala studničku, pozerala do nej.
Burcujúce slová básne prvýkrát spievali Štúrovi študenti v čase
protestného odchodu z Bratislavy do Levoče (5. a 6. marca 1844), kde sa
malo formovať Mladoslovenské hnutie. Neskôr sa stala najobľúbenejšou
piesňou štúrovskej mládeže.
Na archívnej snímke najstarší zápis textu hymnickej piesne Janka Matúšku Nad Tatrou sa blýska v denníku Viliama Paulíny-Tótha.Foto: TASR - Michal Svítok
V marci 1844 zložil Matúška v Tisovci kandidátske skúšky. V polovici
roku 1844 sa vrátil na rodnú Oravu, kde až do roku 1848 pôsobil ako
vychovávateľ v oravských rodinách. Jeho dramatická tvorba z tohto
obdobia Siroty (1846) a prozaická tvorba, Zhoda liptovská (1848) však
nedosiahla umeleckú úroveň jeho poézie.
V rokoch 1848-1849 Matúška organizoval slovenské národnooslobodzovacie
hnutie. Od roku 1851 začal pracovať v štátnej službe. Bol správcom
kancelárie súdu v Dolnom Kubíne, neskôr vykonával funkciu vládneho
adjunkta v Trstenej. V roku 1851 sa oženil s meštiankou Žofiou
Veselovskou z Námestova. Manželský zväzok však nebol harmonický.
Mrzutosť z nenaplneného súkromného, ale i pracovného života, sklamanie z
neúspechu revolúcie nepriaznivo vplývali na jeho psychiku. Podľa
dobových svedectiev podľahol hazardu a začal navštevovať kasína. V roku
1875 Janka Matúšku predčasne penzionovali.
Bez finančných prostriedkov a na následky ťažkej choroby zomrel 11.
januára 1877 vo svojom rodisku, na milovanej Orave. Na jeho hrobe v
Dolnom Kubíne stojí: Svoji svojmu!